o farnosti - Dolné Strháre

Dolné Strháre

história


erb
Dolné Strháre - malá dedinka v Novohrade, zároveň filiálna obec farnosti Modrý Kameň - najmenšieho mesta na Slovensku, známeho Múzeom bábkarských kultúr a hračiek. Prvá písomná zmienka o obci Dolné Strháre je z roku 1244 ako Stergar. Ďalšie staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Strurgar (1247), Estergur, Vztugar (1253), Strogar (1260), Dolné Strehary (1773); maďarsky Alsóesztergály. Dnešný názov obce Dolné Strháre je od roku 1920. Obec bola pôvodne osadou kráľovských dvorníkov, od roku 1260 poddanskou obcou bratislavského župana Matúša, neskôr patrila Divínskemu panstvu a od začiatku 17. storočia polovica usadlostí Modrokamenskému panstvu. Za tureckej okupácie v rokoch 1554 - 1594 patrila do sečianskeho sandžaku. V polovici 17. storočia bola zničená, v roku 1685 ešte pustá. V roku 1705 tu už bolo 10 usadlostí. V roku 1828 mala obec 77 domov a 757 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. V roku 1922 tu bola vzbura pre bezohľadné exekúcie.


Zmienky o kostole v tejto obci sa časovo líšia. Najstaršie zmienky i výskumy hovoria o kostole už okolo roku 1010. Archeologický výskum realizovaný na pozemku pri terajšej kaplnke sv. Anny z roku 1972 - 75 pod vedením PhDr. Zoltána Drenku odhalil zvyšky základov a múrov štyroch stredovekých kostolov a jedného barokového kostola. Táto lokalita sa nachádza na severovýchodnom okraji obce v záhrade bývalej kúrie, neskôr školy. Na tomto pozemku boli postavené viaceré kostoly. Zrejme aj z tohto dôvodu je medzi obyvateľmi obce pre pozemok okolo terajšej kaplnky zaužívaný názov Kostolisko. Je známe, že v Dolných Strhároch existovala aj fara, ktorá neskôr vyhorela a nie je známe, či sa zachovali nejaké dokumenty nachádzajúce sa vo farskom archíve, ktorý bol v tej dobe dosť významný. Filiálka Dolné Strháre spolu s Hornými Strhármi a Suchým Brezovom patrili do modrokamenskej farnosti v roku 1944. Do tejto doby zrejme existovala fara v Dolných Strhároch.


kostol
Prvá hodnoverná zmienka o existencii kostola a farnosti pochádza z roku 1332, kedy sa konal súpis pápežského desiatku. V 15. storočí obec pravdepodobne obývali husiti. Reformácia sa v Dolných Strhároch prejavila predovšetkým v luteránskej forme, menej v kalvínskej. V 16. Storočí tu vznikol prvý evanjelický cirkevný zbor. Katolícka vrchnosť a mníšske rády z obavy pred Turkami ustúpili, čím v Dolných Strhároch zanikla farnosť. Kostol užívali evanjelici. V roku 1754 ho po nariadení Márie Terézie museli vrátiť katolíkom, ktorý ho obnovili a zasvätili sv. Pavlovi. Evanjelici dostali od grófa Balassu pozemok, kde si smeli postaviť vlastný kostol. Podmienkou bolo, že si ho môžu postaviť len na husacom pasienku za dedinou, aby mal dvere obrátené preč od obce, pričom museli stavbu dokončiť za 40 dní a 40 nocí. Z tohto dôvodu postavil kostol bez zvonice, ktorú postavili dodatočne. Rôznosť konfesií a najmä nezhody medzi nimi spôsobili, že podľa konfesií bol rozdelený aj obecný cintorín. Starý cintorín je viac menej nedelený, avšak nový cintorín je rozdelený na katolícku, evanjelickú a kalvínsku časť. Veriaci sa takto nechávajú pochovávať dodnes.


kultúrne dedičstvo


Ku kultúrnym pamiatkam v obci Dolné Strháre patrí evanjelický kostol v barokovo-klasicistickom slohu z roku 1756. Vyznačuje sa samostatne stojacou vežou – zvonicou. Druhou pamiatkou je rímsko-katolícky kostol, ktorý vznikol pristavením lode v roku 1938 ku zvonici z roku 1873.
Obec sa vyznačuje ľudovou architektúrou typickou pre Novohrad. V značnej miere sa zachovala vďaka stavebnému uzáveru v dôsledku banskej činnosti. V rodinách sú uchovávané aj strhárske kroje a zčasti sa zachovali aj ľudové tradície a zvyky (najznámejšie je prevážanie duchien).


osobnosti


V obci Dolné Strháre sa narodil, zomrel a je pochovaný významný maliar Novohradu Ľudovít Kubány (* 5. 5. 1855 – † 4. 5. 1912). V priestoroch Modrokamenského hradu sa nachádza minigaléria tohto maliara.


K ďalším osobnostiam patria:


prírodné bohatstvo


medokys
V okolí Dolných Strhár sa nachádza viacero minerálnych a termálnych prameňov. Priamo v katastri obce sa nachádza registrovaný prameň medokýš. Je to kopaná studňa, ktorej steny sú vystužené drevom. Studňa je hlboká 8 metrov. Prístup k prameňu upravili v roku 1885.
K prírodnému bohatstvu obce Dolné Strháre patrí aj chránený strom – dub letný (Quercus robur L.). Nachádza sa v blízkosti rekreačného strediska v Koprovnici. Je zaradený v 2. stupni ochrany kvôli svojmu vzrastu i veku. Obvod jeho kmeňa je 680 cm, výška 20 m, priemer koruny 14 m. Strom je starý 300 rokov.
Priamo v obci, v časti zvanej Vŕšok, sa nachádza skupina stromov, ktorá je zaradená do zoznamu chránených lesných území duba letného.


O kaplnke sv. Anny

z histórie Kostoliska


Prvý kostol bol postavený v románskom slohu pravdepodobne v 11. storočí. Bol dlhý 13 m a široký 8 m. Druhý kostol bol postavený čiastočne na základoch prvého kostola. Bol rovnako veľký ako predošlý kostol a mal na západnej strane vežu. Tento kostol bol postavený rovnako v románskom slohu, ale bol postavený v 13. storočí. Tretí kostol vznikol predĺžením druhého. Bol dlhý 21 m a široký 8 m. Tento kostol bol postavený už v gotickom slohu v 14. storočí. V poradí štvrtý kostol vznikol rozšírením tretieho kostola na juh, západ a sever. Na západnej strane pristavili vežu. Bol to najväčší kostol - meral 30 m a široký bol 10 m. Štvrtý kostol bol tiež gotický, postavený v 15. storočí. Piaty kostol bol prakticky kópiou predošlého. Tento museli v 18. storočí evanjelici vrátiť katolíkom. Tak ako všade aj v Dolných Strhároch sa v kostoloch striedali veriaci rôznych konfesií. Ale niet pochýb o tom, že toto dedičstvo je pôvodne katolícke.


o úcte k sv. Anne v našom kraji


Podľa tradície pochádzajúcej z 2. storočia sa rodičia Panny Márie volali Joachim a Anna. V západnom obrade sa úcta k sv. Anne začala šíriť v 8. storočí. Vo východnom obrade sa táto úcta rozšírila už v roku 550 kedy bol na počesť sv. Anny postavený kostol v Carihrade. Avšak sviatky rodičov Panny Márie sa slávili osobitne - sviatok sv. Anny 26. júla a sv. Joachima 26. augusta. Po zmene liturgického kalendára sa už tieto sviatky slávia spoločne 26. júla.
V našom kraji bola a stále ešte do značnej miery pretrváva úcta k sv. Anne. Za šírením tejto úcty je najmä rodina Balassovcov, ktorí založili hrad Modrý Kameň. Pavol Balassa dal ku kaštieľu pristaviť v roku 1759 kaplnku sv. Anny. Z toho je možné usudzovať, že Balassovci mali sv. Annu vo veľkej úcte. Pavol Balassa dal na vlastné náklady postaviť šestnásť kostolov a farských budov. V každom z nich bol aspoň jeden oltár venovaný sv. Anne. Napriek tomu, že Dolné Strháre sú susednou obcou Modrého Kameňa, svoj panský dom tu nemali Balassovci ale divínsky gróf Zichy. Na šírenie úcty k sv. Anne to však nemalo žiaden vplyv. Ale nie všetky kostoly v Dolných Strhároch boli zasvätené sv. Anne. Je preto pozoruhodné, že práve poslednú kaplnku Strhárčania zasvätili sv. Anne.


kaplnka sv. Anny


kaplnka
Terajšia kaplnka sv. Anny vznikla pristavaním lode v roku 1938 ku zvonici z roku 1873. Niektorí obyvatelia obce si ešte pamätajú, ako kaplnka vyzerala v čase pred zničením strechy lode. Najstarší obyvatelia si pamätajú na bohoslužby a sviatosti, ktoré tu prijali oni, alebo ich rodinní príslušníci. Z pôvodného oltára sa zachoval iba základ, nie je známe ani to, kde skončil obraz sv. Anny. Avšak sochy z bočných oltárov boli zachránené a uložené na farskom úrade v Modrom Kameni. Následne boli prenesené do filiálneho kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Horných Strhároch, kde sa na bočných oltároch nachádzajú dodnes. Sú to sochy Božského Srdca a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Na zvonici kaplnky sv. Anny bol zavesený jeden zvon, ktorý po zničení strechy a poškodení zvonice dal vtedajší modrokamenský farár previezť na zvonicu do Modrého Kameňa v časti Prše. Pri čistení kaplnky sa našli menšie organové píšťaly, preto sa dá predpokladať, že sa tu nachádzal menší organ.